Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

    O MÁRNOTRATNEJ EURÓPE

            Na túto tému hovoril Marián Bublinec, banskobystrický administrátor, v jednom z pastierskych listov. Niektorí možno zareagujete: „Nič nové, to som už počul.“ A napriek tomu toto prirovnanie Európy s márnotratným synom (Lk15) opäť vyzýva človeka sa zamyslieť, prehodnotiť vlastné priority, rozhodnutia a smerovanie života. A snáď aj vysloviť modlitbu k Bohu za budúcnosť, ktorá sa dotýka nás všetkých.
            Takže ešte raz pre súčasnosť prerozprávané podobenstvo:
            „Istý otec mal veľa synov a dcér. Najstaršia sa volala Európa. Tá jedného dňa povedala otcovi: „Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.“ A on im rozdelil majetok.
            O niekoľko dní Európa všetko zobrala, odcestovala do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým spôsobom premárnila. Keď všetko premrhala, nastal v tej krajine veľký hlad a ona začala núdzu trieť. Išla teda a uchytila sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ju poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžila sa nasýtiť aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik jej ich nedával. Vtedy si povedala: „Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu Otcovi.“
            Už-už chcela vstať a ísť, ale vtom sa zjavili „záchrancovia“ zľava a povedali jej: „Netreba nikam chodiť. Pozri, máš stádo svíň, ktoré pasieš. Znárodníme ho, odoberieme majiteľovi a vždy, keď budeme hladní, jednu sviňu zabijeme, urobíme si klobásky a budeme šťastne žiť.“ A začali hodovať...
            No Európa nebola ešte úplne hlúpa a veľmi rýchlo si uvedomila, že dlho sa nedá žiť na dlh. Preto vstala a chcela sa vrátiť k Otcovi. Už-už bola na ceste, keď prišli noví „záchrancovia“. Tentoraz sprava. Povedali jej: „Nemusíš sa vracať a priznávať chyby. Zvládneš to aj sama, bez svojho Otca. Máš slobodu, máš stádo svíň. Nebudeme ich zabíjať, ale budeme s nimi robiť biznis. Budeme ich kŕmiť a predávať, veľa zarobíme a zasa kúpime. Potom už nebudeme robiť nič, iba točiť peniaze.“
            Peniaze sa síce točili, aj pribúdali, ale ich hodnota ubúdala. Zároveň – ako peňazí pribúdalo – každý začal myslieť sám na seba a pocit prázdnoty bol stále väčší. Na Európu, ktorá svine pásla, si nikto nespomenul.
Ona nebola celkom hlúpa a povedala si: „Koľko nádenníkov môjho Otca má chleba nadostač a ja tu robím na tých, ktorí ma zdierajú. Vstanem a vrátim sa domov...“
Vstala a momentálne prešľapuje na mieste. Nevieme, čo spraví a kam sa vyberie. Či prijme nejakú ďalšiu ponuku od „záchrancov“ alebo sa vráti k Otcovi?“